VZŤAH NA DIAĽKU JE NÁROČNÝ, ALE AK STE SI SÚDENÍ, DÁ SA ZVLÁDNUŤ...

Je pia­tok ve­čer a ty se­díš na po­steli. Nič ne­ro­bíš, len tak tam se­díš a roz­mýš­ľaš o tom, ako je môžné, že si ho stretla. Máš po­cit, že za­mi­lo­va­nosť ešte ni­kdy ne­bola tak krásna. Usmie­vaš sa pop­ri­tom, ako sa ti v hlave pre­hrá­vajú všetky spo­mieky do­okola. Ob­čas ti vy­behne sl­zička, pre­tože si spo­me­nieš, aké krásne to bolo. Chýba ti. Veľmi. Chceš ho cí­tiť pri sebe, ale nejde to. Je tak ďa­leko.

Stáva sa ti, že sa ob­čas pý­taš sa­mej seba, prečo je práve on tak ďa­leko? Prečo si sa prosto ne­za­mi­lo­vala do nie­koho, kto býva o ulicu vedľa alebo as­poň v rov­na­kom meste? Ne­vieš? Ja ti po­viem prečo. Malo to tak byť. Nie si jedna z tých, ktoré upred­nost­ňujú rých­lovky alebo vzťahy za­lo­žené na „slad­kých ke­coch“. Po­tre­bo­vala si nájsť nie­koho, za koho budú roz­prá­vať činy. Sa­moz­rejme, oči­vidne v blíz­kom okruhu nie je ni­kto, kto by si ťa za­slú­žil, tak ti ži­vot vy­bral nie­koho iného. Lep­šieho.

Zlatko, vzťahy na diaľku sú veľmi zlo­žité, ale mys­lím si, že tie naj­sil­nej­šie, ak sú sku­točné. Mnoho ľudí tvrdí, že vzťah me­dzi nie­kým, kto je stovky ki­lo­met­rov od toho dru­hého, a stre­tá­vajú sa len pár­krát do me­siaca, ne­môže fun­go­vať. Ne­ne­chaj sa ovplyv­niť tým, čo ti ho­vo­ria os­tatní. Je to o ľu­ďoch. Pri­prav sa na to, že sa na teba z kaž­dej strany bude va­liť to, aké ťažké to máte, a že podľa iných vám to spolu dlho ne­vy­drží. To je nor­málne. Budú vám to ho­vo­riť je­dine preto, pre­tože oni na to ne­majú. Ne­z­vládli by to. Vy dvaja sa však mu­síte sú­stre­diť sami na seba.

Je to len číslo…

Ak nie ste je­den z tých pá­rov, ktoré sa spoz­nali cez zo­znamku a de­lia vás celé štáty alebo do­konca celý kon­ti­nent, vážte si to, že ste si re­la­tívne „blízko“.