Po čom ženy túžia..? (alebo aspoň ja)

Zamyslela som sa nad samou seba a napísala som pár viet ako si predstavujem ideálneho muža po mojom boku...

Ideál nemám, ale sú 3 veci, ktoré rozhodujú, či sa mi niekto začne páčiť

1. Musím sa s tým človekom cítiť dobre a prirodzene.

2. Musí ma vedieť rozosmiať (a ja jeho).

3. Musí mať v sebe nejakú iskru  – v pohľade alebo v úsmeve.

Hoci sa zdá, že je to jednoduchý zoznam a zapadá do neho veľa ľudí, reálne je skôr veľa tých, ktorí spĺňajú dva body. Tajomstvo je práve v tom, že len kombinácia všetkých troch je tá správna. A ako už tušíte, okruh takýchto mužov nie je veľký (aspoň v mojom prípade).

Myšlienka pokračuje v tom duchu, že je trochu nespravodlivé, že keď sa žena páči mužovi, môže okamžite konať (stačí ju pozvať na kávu, do kina alebo len tak von), naopak by to už pôsobilo zvláštne. Viem, sme v 21. storočí a dovolené je všetko. Napriek tomu, asi by som tie roly nechcela meniť a viem, že mnohí chalani tiež nie. Predsa len v tom dobývaní niečo je.

Prečo to vlastne píšem? Stále si tak naivne a idealisticky myslím, že nie každá žena je zlatokopka. Verím, že existuje veľká skupina žien, ktoré nepotrebujú adrenalínované vzťahy s pozlátkom a ktoré hľadajú lásku, až potom to všetko ostatné. A možno práve také (na prvý pohľad zvláštne a komplikované), ako som ja.

Páni, vy, tiež možno trochu staromódni rytieri, ktorí hľadáte práve takéto dievča, nebojte sa. Veľmi ľahko a prirodzene vycítite, či dievča, ktoré ste práve spoznali a o ktoré máte záujem, má rovnako záujem o vás. To, či sa s vami cíti dobre a prirodzene, vám možno aj sama povie. Smiech odhalíte najľahšie a tú iskru, hm, stačí, ak sa vám pozerá chvíľu do očí a potom s úsmevom sklopí zrak ;).

Ktovie, o koľko úžasných príležitostí prichádzame! Alebo si myslíte, že láska je osudová záležitosť a že tí, ktorí sú si súdení, si k sebe cestu nakoniec nájdu?

Na záver zopár tipov pre vašu inšpiráciu.